Kotlebov úspech je niečo iné, ako čakáte

kotleba

Avizoval som to na konci ostatného textu, po predstavení Igora MatovičaRoberta Fica je čas na Mariána Kotlebu. Všeobecne médiami považovaný za fašistu, zriedkavejšie nacistu, Kotleba bol až donedávna vo viacerých rešpektovaných prieskumoch verejnej mienky číslo dva – fakticky líder opozície, aj keď tá s ním nič nechce mať spoločné. Za posledné dva týždne sa situácia zmenila, Kotleba klesol, iniciatívu a pozornosť na seba pred voľbami strhol Igor Matovič, o ktorom som už písal.

Ku Kotlebovi: Ak sa desíte, že niečo medzi 10 a 15 percentami Slovákov sú priaznivci naftalínovej ideológie a slovenských hriechov z 40. rokov minulého storočia, zachovajte pokoj. Nedávny prieskum okrem iného ukázal, že takmer 30 percent Kotlebových voličov súčasne sympatizuje aj s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, napokon významná časť Kotlebových voličov aj Čaputovú volila za prezidentku, musí to byť teda trošku zložitejšie.

A aj je. Kotleba je pomerne nevkusná daň za úroveň slovenskej opozičnej politiky. Predsedovia všetkých ostatných opozičných strán sú podnikatelia, ich strany vo väčšine prípadov pripomínajú firmy, kde sa neočakáva iný názor, otvorená polemika a podobne. Opozičným lídrom chýba spoločenská autorita, niektorí sú príliš hádaví, iní sucho technokratickí, časť pestuje výrazne extravagantný životný štýl. Líder hnutia Sme rodina má deti s takmer tuctom žien a nijako sa za to nehanbí. Líder koalície Progresívne Slovensko a strany Spolu opisoval nedávno svoje skúsenosti s tvrdými drogami, našiel v tom dokonca pedagogický rozmer. Bývalý prezident štátu a dnes šéf strany Za ľudí čudesným spôsobom kupoval pozemky v Tatrách a nemenej čudne účtoval svoju prezidentskú kampaň, aby na to doplatil štát. Súčasný líder KDH v minulosti sympatizoval s Vladimírom Mečiarom, čo čert nechce, práve v tých najhorších rokoch mečiarizmu.

Je tu aj druhý rozmer. Niekdajšia pravica naposledy vládla v rokoch 2010-2011, premiérkou bola Iveta Radičová a jej vláda sa rýchlo rozpadla. Dôvod: nekonečné hádky, spory o všetko, často napríklad s Igorom Matovičom. Mnohí voliči opozície majú pocit, že to podstatné sa nezmenilo. Robert Fico vtedy z opozície nazval vládu zlepenec, ale aj to pôsobilo trochu prehnane, pretože im to spolu nedržalo (nelepilo). Po celý čas, čo boli tieto strany v opozícii, mali aj tam konflikty, podobne je to aj teraz v kampani. Prečo by teda prípadná budúca vláda mala vydržať?

To všetko sa niekde zberá, kvapka po kvapke, nosičom tohto protestu je práve Marián Kotleba.

Existuje tichý predpoklad, že jeho preferencie môžu byť vyššie, ako ich namerajú agentúry. Časť ľudí sa svojim protestom nemieni chváliť, pretože Kotleba sa predsa len nenosí.

Tiež si treba uvedomiť, že on a jeho partaj nemajú šancu, že by sa dostali k moci, časť politikov sa s ním odmieta čo i len stretnúť v diskusii, zvyšok vylučuje vládu s ním a ani Rusi ho nepozývajú na akcie svojej ambasády. Liberálne médiá a opozičné strany strašia, že Kotleba môže vládnuť s Ficom, ale ani to nie je možné, Fico to nepripúšťa, vždy mu záležalo na povesti za hranicami a toto by nerozchodil.

Ku Kotlebovmu príbehu patrí, že jeho predchádzajúca strana bola rozpustená, v programe mala totiž stavovský štát. Nové stanovy sú napísané šikovnejšie, no v strane je niekoľko bývalých skinhedov a trestne stíhaných ľudí, ale Kotleba sám vystupuje čo najumiernenejšie. Najväčšie previnenia sú hrátky s fašizoidnými symbolmi, keď na charitu daruje 1488 eur a podobne. Väčšinu voličov to necháva chladných, média to opakujú dookola a výsledkom je, že to už nikoho nezaujíma.

Zhruba pred dvomi rokmi sa odohral v Kotlebovom správaní istý posun, jeho strana predložila dobre napísaný zákon obmedzujúci potraty podľa poľského vzoru, Kotleba začal na svojom saku nosiť viditeľný kríž a v konzervatívnej agende hlasuje celý klub do nohy dôsledne konzervatívne. To znamená proti genderu atď. Médiá tým začali strašiť, ale zatiaľ žiadny výskum ani voľby nepotvrdili, že by Kotebu volili kresťania, čo chodia do kostola. Ozvali sa traja-štyria kňazi, čo je z asi 3000 kňazov zanedbateľné promile.

Kotleba sám nijako zvlášť nevyužíva symbol Tisa, ani Slovenského štátu, občas mu to médiá pripisujú, on uhýba (v štýle: urobte diskusiu o Tisovi a pozvite do nej historikov), a to stačí, aby ho tak verejnosť trochu vnímala. Najďalej zašiel, keď v minulosti spochybnil sviatok Slovenského národného povstania, na úrad bystrického župana dokonca vyvesil čiernu vlajku. Aj od toho ale už bočí a neprovokuje. Vo februárových voľbách kandiduje na jeho kandidátke aj strana s krkolomným názvom KDŽP, ktorá má slovo kresťanský v názve a spája sa s menom a vplyvom kňaza Kuffu (kandiduje tam Kuffov brat a synovec), očakáva sa, že brat bude voliť brata. Súčet krúžkov napovie, koľko kresťanov sa na tento experiment nechá nahovoriť. O podporu kňaza Kuffu ale bojuje aj jeho pravá ruka z hnutia proti Istanbulu, Erik Zbiňovský, ktorý kandiduje na konkurenčnej kandidátke kedysi nacionalistickej SNS.

Keď to zhrnieme, hlas pre Kotlebovu stranu je dosť neefektívny protest, Kotleba sa k moci nedostane, siláckymi heslami zakrýva nekompetentnosť, celé to v skutočnosti upozorňuje na nezaplnené miesto v slovenskom spektre. Nech to skrátim, keby kandidoval niekto s programom a dôraznosťou Jaroslava Kaczynského, meno Kotleba by za hranicami nikto nepoznal.

Ale obávať sa ho netreba, doma ani za hranicami. Väčšie obavy sa spájajú s tým, ako bude vyzerať vláda na čele ktorej by stál Igor Matovič.

 

Autor je komentátorom denníka Postoj.sk, vo verejnoprávnej televízii moderuje reláciu Do kríža.

Konzervativní noviny nabízí všechny články zdarma. Náš provoz se však neobejde bez nezbytné finanční podpory. Pokud se Vám Konzervativní noviny líbí, budeme vděčni za Vaši pomoc. Číslo účtu: 2701544173 / 2010  Děkujeme!

Podpořte nás

Samo se to neudělá…

Konzervativní noviny potřebují vaši pomoc, aby měly více obsahu, byly více vidět a více slyšet!

Podpořte nás zde.